Navštívte Facebookovú skupinu, kde sa môžete občas dozvedieť nejakú tú aktualizáciu alebo ma kontaktovať.
Blog posledný krát vydýchol 26.10.2014 a odišiel za dúhový most. Ako spomienku na neho a moje staré ja to tu zostane určitý čas ako archiv.

Ak by tu niekto náhodou zablúdil, nech sa vám tu páči :)

Zoe Christy

Preschool of my life 12

14. května 2013 v 20:18 | Zoe Christy |  Preschool of my life
Je tu 12. kapitola :D Som happy, pretože bola fakt ťažká :D
Nemohla som sa poriadne dostať cez tú prvú časť ale potom to už išlo ako po masle :D
Dúfam, že ma nezabijete. :D
Konečne sa dozviete celý príbeh z Gerardovej vysokej.
Keďže ste museli čakať o deň viac ako som sľúbila tak je to trocha dlhšie.
Ďalšia kapitola bude podľa komentárov :D a najlepšie na tom bude, že nebudete vedieť koľko ich chcem (MUHAHAHA som zlá! :D) Takže kto to prečíta chcem aby nechal komentár. Nechcem ich milióny a ani nechcem aby ste vypisovali nejaké eseje (pokiaľ to nechcete vy) takže by ste to mohli pre mňa urobiť. Či?
A teraz prajem príjemné čítanie :*
↓↓↓



GERARD:

Čo ma to len napadlo? Bozkávať Franka. Kam som dal rozum? Ale už som nemohol odolať. On si ani neuvedomoval ako rozkošne vyzerá taký smutný s mierne načervenalými lícami, opuchnutými perami, vlhkými očami a rozstrapatenými vlasmi. Chcel som každú slzu čo opustí jeho oči zachytiť bozkom a postarať sa o to aby už nikdy v živote nebol smutný. Všimol som si ako jeho pohľad párkrát skĺzol na moje pery. Niečo v mojej hlave mi našepkávalo, že po mne túži rovnako ako ja po ňom. Ale môžem tomu veriť?

Naklonil sa ku mne sotva milimeter alebo dva, potom sa zarazil a ja som v jeho očiach zbadal paniku. Než sa stihol odo mňa úplne odtiahnuť, pobozkal som ho. Sekundu váhal no potom mi bozk začal oplácať. Ten okamih si budem pamätať navždy, prišlo mi to ako v tých teenagerských filmoch kde sa všetko skončí šťastne a chlapec a dievča majú svoj dokonalý vytúžený bozk. Presne také to bolo... s výnimkou, že mi šťastný koniec nemáme. Skôr by som to nazval začiatkom, či to bude pokračovať neviem, ale prial by som si to. Aj navzdory tomu, že by som stratil úplne všetko čo teraz mám. Frank je pre mňa až príliš veľké lákadlo.

Odtrhli sme sa od seba až keď sme začuli trúbenie taxíka. Postavil som sa a pomohol som aj Frankovi, trochu ho zamotalo. Preboha, veď on je opitý! Určite ani poriadne nevie, čo robí.
Jazda k nemu domov bola tichá a prišla mi nekonečná. Frank sedel v bezpečnej vzdialenosti a ani sa na mňa nepozrel. Sledoval tmu za oknom a pravdepodobne premýšľal. Vážne to bolo dlhých pätnásť minút.

Odprevadil som ho až hore k nemu aj keď moju pomoc už nepotreboval. Kľudne by som sa mohol nechať odviezť rovno domov ale niečo ma nútilo zostať. Zostal som stáť pri dverách kým on si vyzliekal kabát a dával si ho na vešiak. Stále neprehovoril ani jediné slovo a mňa už začal zachvacovať strach. Otváral som ústa aby som sa mu ospravedlnil alebo aby som mu povedal, že som to fakt chcel... sám neviem. Otočil sa a sledoval ma. Vyzeralo to, že zvažuje čo má urobiť alebo povedať, tak ako ja.

Napäto som čakal ako sa rozhodne. Pokrútil hlavou ako keby chcel odtiaľ vytriasť nejakú dotieravú myšlienku, zrušil medzeru medzi nami a vrhol sa na moje pery. Jeho bozky boli náruživé, ba priam zúfalé, ako keby to tom túžil už dlhú dobu. Objal som ho a opätoval som mu všetku jeho náklonnosť.
Vo vlasoch, na tvári, krku... všade som cítil jeho hravé prstíky a nezostával som mu nič dlžný. Odrazil som sa od dverí o ktoré ma opieral a tlačil som ho smerom ku schodom. V polovici schodiska som ho zbavil trička a hodil som ho niekam za seba. Trochu som ho sotil až narazil o stenu. Než sa stihol spamätať pritisol som sa na neho celým telom a nenásytne som ho hryzol do krku. Znovu a znovu, pripadal som si ako zviera. Cítil som, že moje počínanie ho tiež nenechalo chladným. Vášeň medzi nami bola spaľujúca, už dlho som niečo také necítil. Frank mi tlmene stonal do ucha a ja som mal chuť vziať si ho tu a teraz.

Musel som sa ovládnuť. Chytil som ho za zadok a zdvihol som ho do výšky. Hneď okolo mňa obmotal svoje nohy a nechal sa niesť. Opatrne som s ním prekonal tých posledných pár schodov, než som rozrazil dvere do jeho spálne. Bola to rozhodne najnebezpečnejšia cesta k posteli akú som kedy absolvoval. Kým sme k nej došli tak som prišiel o mikinu aj tričko.
Navzájom sme zo seba strhávali nohavice a ja som prvýkrát v živote preklínal, že ich nosíme také tesné. Vyzerajú dobre a sexy ale dostať sa z nich je fakt fuška, zvlášť ak sa ponáhľate. Konečne sme pred sebou stáli len v boxerkách. Strčil som do Franka a on padol do mäkkých perín. Hltal som očami jeho obnažené telo a povšimol som si aj jeho zreteľne viditeľné vzrušenie uväznené v obtiahnutých, čiernych boxerkách. Dokázal by som sa na neho takto dívať aj celý deň ale on bol netrpezlivejší než ja. Stiahol ma k sebe a ja som dopadol medzi jeho rozkročené nohy. Priam zaskučal pri kontakte našich tiel, nemusím ani hovoriť, že som sa z toho skoro zbláznil. Otierali sme sa jeden o druhého a vymieňali sme si dotyky a bozky. Stále sme mali na sebe prádlo ale to situáciu nerobilo o nič menej erotickú.

Spoza otvorených dverí ku mne doľahla známa melódia. Ignoroval som ju mysliac si, že ktorý idiot ma ruší v tejto chvíli. Po krátkej časti s gitarou sa pridal aj hlas speváka.

Rape me,
Rape me, my friend
Rape me,
Rape me, again

I'm not the only one, Ah
I'm not the only one, Ah

Franka to ešte viac povzbudilo, začal ma bozkávať naliehavejšie a jeho dotyky boli dráždivejšie. Kurt spieval už druhú, tretiu slohu. To nebude len nejaký opitý kamarát, bude to...
"Frankie, počkaj. Zvoní mi telefón." trocha som sa odtiahol, no jeho objatie zosilnelo.
"Kašli na to. Prosím." jeho šepot do môjho ucha mi poslal zimomriavky cez chrbát, ale toto som fakt nemohol ignorovať.
"Musím to zdvihnúť. Bude to Lindsey." nadobro som sa od neho odtiahol a vydal som sa na chodbu hľadať moju mikinu. Jeho sklamaný pohľad ma sprevádzal celú cestu až ku dverám. Mikina visela na zábradlí ale dosť chatrne, ešte chvíľu a zbieral by som môj roztrieskaný telefón na prízemí.

"Ahoj láska." musím sa správať prirodzene, nesmie získať akékoľvek podozrenie. Keby vedela, od čoho ma práve vyrušila zabila by ma.
"Ahoj, tak čo? Ako je na tom Frank?"
"Frank? Čo s ním?" nervózne som sa zasmial.
"Bol predsa na mol, nie?" sakra Gerard! Okríkol som sám seba v duchu, klamať mi nikdy veľmi nešlo.
"Ach jasné. Myslím, že práve zvracia."
"Takže dnes ťa asi už neuvidím čo? Chcela som ťa odmeniť." jej hlas prešiel do zmyselného šepotu ale nie zďaleka tak zmyselného ako som počúval pred chvíľou.
"Prepáč zlato. Nechcem nechávať Franka osamote. Potrebuje moju pomoc," vlastne som ani neklamal, potreboval moju pomoc. Ako jeho dobrý priateľ ho musím zbaviť jeho "problému".
"Tak dobre láska. Ale ráno ma zobuď, mohli by sme to dobehnúť. Milujem ťa. Dobrú noc."
"Dobrú." zložil som ju a mobil som vypol. Veď keby niečo, vybil sa mi.

Vrátil som sa naspať k Frankovi s úmyslom pokračovať tam kde sme prestali. Ten krpec mi však prekazil všetky plány a ľahko úchylné predstavy.
Ležal na posteli na bruchu s nosom zaboreným do vankúša, vlasy mal rozcuchané a v tvári anjelsky pokojný výraz. Kto by povedal, že po všetkom tom čo sme robili a čo sme nedotiahli do konca si tak spokojne zaspinká. Ja toho určite nebudem schopný, budem potrebovať studenú sprchu. Chvíľu som sedel vedľa neho a len som ho sledoval. Nakoniec som sa predsa rozhodol, že sprcha bude jediné možné riešenie. Hádam mu to nebude vadiť, ale je to lepšie než by som ho mal znásilniť v spánku. V stave v akom som, by som za seba ruku do ohňa nedal.

Stál som v sprche možno aj pol hodinu, než moje vzrušenie opadlo. Nechal som sa bičovať ľadovými kvapkami vody, kým mi nedrkotali zuby. Nastavil som teplotu vody na normálnu aby som nebol ako cencúľ a ešte chvíľu som tam stál. V boxerkách som vliezol k Frankovi do postele a on sa mi hneď stúlil do náruče. Vtisol som mu malí bozk na spánok a nechal som sa aj ja premôcť svetom snov.

Ráno som sa zobudil skôr, opatrne som vyliezol z postele a vytratil som sa z izby. Zišiel som dole s úmyslom urobiť raňajky. Keďže som nebol bohvieaký kuchár, urobil som len jednoduché lekvárové toasty a nalial som nám pomarančový džús. Bez ujmy na zdraví som to dokončil, naložil som to na tácku a niesol som to hore schodmi do izby. Keď som prišiel, Frank stále spal. Tácku som položil na nočný stolík a ľahol som si vedľa neho. Hladil som ho po vlasoch, kým sa jeho mihalnice nezatrepotali ako motýlie krídla a odhalili tak svetu krásu jeho orieškovohnedých očí.

Venoval mi jeden z jeho nesmelých úsmevov, "Dobré ráno," povedal váhavo.
Sklonil som sa k nemu a dal som mu jemný bozk, "Krásne ráno."
"Tak to nebol sen?"
"Nebol." objal som ho a zavŕtal som sa nosom do tých jeho strapatých vláskov.
"Gee?"
"Hmmm?" stále som dýchal opojnú vôňu jeho šampóna ale nevedel som si ju zaradiť.
"Prepáč, že som zaspal."
"To je v poriadku, bol si unavený."
"Nebol som."
"Čože?"
"Ja... urobil som to naschvál. Bál som sa, že si sa len nechal opantať tým okamžikom. Že to pre teba nebude nič znamenať a ráno ma nebudeš ani poznať. Prepáč." dosť ťažko som ho rozumel lebo ma držal v objatí a len tak hučal do mojej košele.
"Nič také, by som neurobil. Mám ťa rád Frankie."
"Ja teba tiež."
"Teraz by sme sa mali naraňajkovať a potom by sme mohli niečo podniknúť."
"Raňajky beriem ale aktivity nie, prosím."
"To chceš celý deň ležať v posteli a nič nerobiť?" opýtal som sa ho a dal som tácku na moje nohy.
"Presne to chcem." pobozkal ma a potom sme začali konečne raňajkovať.

Navzájom sme sa kŕmili toastami ako malé deti a náramne sme sa u toho bavili. Frank ani nevyzeral, že by mal mať kocovinu ale ako mi prezradil, to sa ešte len prejaví. Našťastie však jeho kocovinu sprevádzala len bolesť hlavy a mierna nevoľnosť, nič čo by nevyriešili dve tabletky.
Po raňajkách som šiel umyť riad a Frankie vybaviť hygienu a lieky. Predtým než som sa vrátil do postele napísal som Lindsey sms, že je Frankovi zle a že s ním zostanem kým mu nebude lepšie. Obratom mi prišla odpoveď, že si zájdu s Bandit do kúpeľov, pretože nemôžu počúvať Aliciino nariekanie. Potešil som sa v vrátil som sa tam kde som chcel byť najviac.

Frank ma už čakal v posteli s vankúšom na hlave, takže ho tá bolesť už prepadla. Vkĺzol som k nemu, hneď odhodil vankúš a ľahol si tak aby sa opieral o moju hruď. Zaspal do piatich minút, ani neviem ako a zmohlo to aj mňa. Zobudil som sa na prudké slnko, ktoré Frankovi svietilo do izby. Muselo byť už okolo obeda.
"Spíš?" potichu zašepkal muž, ktorého som objímal.
"Nie, som hore." tiež som zašepkal a pobozkal som ho do vlasov. Dúfam, že ho tá makovica už nebolí.
"Môžem sa ťa niečo opýtať?"
"Čo len chceš, honey."
"Ja... čo to robíš Gee? Prečo mi dovolíš sa ťa dotýkať, bozkávať ťa? Máš predsa ženu a dieťa. Nechcem to zničiť." jeho hlas znel neisto, chápal som ho.
"Nič neničíš Frankie. Nikdy to nefungovalo, my sme spolu len kvôli Bandit. Keby som na vysokej vedel, že stretnem niekoho ako si ty, stokrát by som si rozmyslel, či do toho pôjdem. Mal by si vedieť všetko od začiatku. Ale musíš mi sľúbiť, že ma nebudeš prerušovať, dobre?"

Len zakýval hlavou, ja som začal rozprávať a popritom som sa preberal jeho vlasmi.

"Keď som nastúpil na vysokú, bol som populárny len kvôli tomu ako som vyzeral, Bledý s čiernymi vlasmi. Baby si hneď zmysleli, že som upír a veľa z nich chcelo so mnou chodiť. Chalani sa chceli so mnou priateliť len preto aby sa okolo nich motali tie pipky čo ma obháňali. Všetkých som ich ignoroval, mal som svoju skupinku priateľov a nerozširoval som ju. Až na jeden prípad. V treťom ročníku na som sa zamiloval, možno ťa prekvapí do koho. Jeho meno bolo Bert, prestúpil k nám lebo jeho školu zrušili. Bavili sme sa spolu od začiatku, bol zaujímavý a rozumeli sme si. Raz večer ma pobozkal a ja som konečne pochopil, čo mi pri všetkých tých dievčatách chýbalo. Začali sme spolu chodiť ale nikto o tom nevedel, až na Mikeyho. V poslednom ročníku som mal ísť na skúšku ale nakoniec sa niečo stalo a ja som to nestihol. Už si ani nepamätám čo to bolo. Vykašľal som sa teda na to a šiel som k Bertovmu bytu. Vždy spal až doobeda tak som nechcel klopať. Našiel som náhradný kľúč a odomkol som. To čo som tam videl mi zlomilo srdce na milión kúskov. Bert mal cez stôl prehnutého môjho spolužiaka. Nechápal som to, on a Jepha sa nenávideli, bolo to všeobecne známe. Keď ma konečne zaregistroval, jediné čo povedal bolo: Nemáš byť na skúške?
Ušiel som a pár dní som s nikým nekomunikoval. Mikey ma nakoniec vytiahol na večierok aby som sa trocha zabavil. Pil som celý večer, keď prišla Lindsey. Vedel som, že je do mňa zamilovaná. Využil som ju a teraz to ľutujem. Za tri mesiace ku mne prišla s plačom, že je tehotná a nevie, čo má robiť. Chcel som sa zachovať ako pravý chlap a postarať sa o to, čo som spôsobil. Odvtedy sme spolu. Nemilujem ju ale dala mi krásnu dcérku."

"Gee je mi tak ľúto, čo ti ten kretén urobil. Si taký úžasný človek, niečo také si nezaslúžiš." vravel Frank potichu a hladil ma po tvári. Viac som nepotreboval ani nechcel počuť, nikto okrem Mikeyho to nevedel a už som to nechcel ďalej riešiť. Je to minulosť, ak sa neprenesiete cez minulosť, nemôžete naplno žiť. A to som práve teraz mal v pláne.



Tak čo, páčilo sa? :D
Nezabudnite komentáre! Kto nečítal môj úvod tak si to prečítajte sú tam dôležité informácie! :)
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Páči sa vám poviedka Preschool of my life?

Jasné milujem ju!
Načo to vôbec píšeš? :( :( :(

Komentáře

1 Me and N. Me and N. | 15. května 2013 v 16:21 | Reagovat

Nebol to sen! Práve si ma zachránila pred infarktom! :) Ale malo ináč rýchly spád! :D
Bóže ten Frankie tomu teda dal keď tam tak zaspinkal :D :D :D
A ten príbeh z výšky...mala som chuť Bertovy jednu vylepiť! :D
Ináč si zákerná.. Vieš o tom? :D :D :D To aby som si teraz vymyslela ňákeho imaginárneho priateľa nech máme novú časť čo najrýchlejšie :D :D :D

2 Meadly Meadly | 15. května 2013 v 17:20 | Reagovat

Rape me,
Rape me, my friend...
Nejtrefnější. Vyzvánění. Vůbec. ! :D
Tušila jsem, že  Frankie usnul naschvál, jen jsem si myslela, že ho Gee nějak probudí a budou pokračovat. :DD No nic, tak ne. :D
K Bertovi snad nemám ani slov. Hajzlík jeden. :D S Jephou..
Přidávám se k Me and N. jsi zákeřná :D Doufám, že další díl bude teda super extra dlouhej, když nevíme, kdy ho sem dáš. :D Ale souhlasím, ostatní by mohli komentovat. Anketa mluví za vše. :D I když to číslo 4 tam  se mi vůbec nelíbí. :D

3 Valence poison Valence poison | Web | 15. května 2013 v 17:45 | Reagovat

je to supééééér :D Strašne ma to baví a dúfam že pokračko bude čo najskôr :) som zvedavá ako to dopadne. Ale som rada že si im nedovolila aby sa spolu hneď vyspali... ale nabudúce by hádam mohlo niečo byť :D :D :D Frankie to poriešil :D :D :D ALe fakt. To už by potom myslím stratilo to kúzlo keby sa hneď vyspali spolu :D A Bert je sviňa! Neviem ale vždy keď čítam nejaký Frerard tak on je tam ten hajzel :D :D :D  No čo... Je to zrejme jeho osud :D Fakt sa teším ďalej :) :) :)

4 Amy Amy | 15. května 2013 v 20:27 | Reagovat

Na tuhle povídku jsem narazila když jsem hledala něco novýho, co jsem ještě nečetla, dnes jsem tu poprvé a jako první jsem si přečetla právě tohle, strašně se mi tam líbí Bandit, je taková zlaťoučká :-D :-) A Alicia je taky dokonalá, vlastně všechny postavy, mají svůj určitý charakter a taky ráda čtu ve slovenštině :)jen tak dál :)

5 N. and She N. and She | 16. května 2013 v 9:04 | Reagovat

Ha! Ona ešte spí (teda je hore, ale má voľno tak ešte nevníma) tak ti píše komentár imaginárny priateľ! :D
A mne sa táto poviedka tiež veľmi páči. A to som chlap. Teda len imaginárny :D Ale chlap. :D
Ale ten Bert! keby som nemal rád jeho hudbu tak ho fakt nakopem do zadku! Ale zase nebyť toho prišli by sme o Bandit, takže je v podstate dobré, že to urobil... Neviem no :D
A veľmi sa mi páčilo to ich spoločné ráno :3
Takže tiež sa pripájam k prosbe o ďalšiu časť :)

6 Taimi Taimi | Web | 16. května 2013 v 14:31 | Reagovat

Jupí, konečně :D
Zoe, to je tak krásnej díl :D ne krásnej, to je snad ještě něco lepšího! :D Bertovu hudbu moc neposlouchám, takže ho díky tomu "činu" nesnáším, jak jen to de. A znovu ta Lindsey. Musí mu volat? Opravdu mu musí volat v takovéhle úžasné chvíli? :D Dalšího dílu se nemůžu dočkat. :D Prosím, slituj se nad námi a vydej další část v co nejbližší době. :)

[1]: S tím imaginárním přítelem to není špatný nápad. :D

7 Mayka Mayka | 19. května 2013 v 12:09 | Reagovat

Keby som nemala Franka tak strašne rada, tak by som ho na Geeho mieste ovalila vankúšom! :D :D (ale len tak jemne) :)
Skvelá časť! :)

8 Katie Katie | 26. května 2013 v 14:18 | Reagovat

Nadhera, fakt <3

9 Zoe Christy Zoe Christy | E-mail | Web | 27. května 2013 v 22:31 | Reagovat

[1]: [2]: Bert je vždy dokonalý hajzlík!

[3]: Jeej Valence :3 Som happy, že si mi napísala komentár. Dúfam, že nebude posledný :)

[4]: [5]: [6]: [7]: [8]: Ako hovorím stále, som rada, že sa vám to páčilo :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Charaktery aj dejové línie použité v poviedkach patria pod autorské práva svojich majiteľov. Avšak poviedky sú mojim duševným vlastníctvom, čiže bez môjho súhlasu prosím, nekopírovať. Z poviedok mi neplynie žiadny zisk, všetky sú písané pre zábavu.
Obrázky na tomto blogu sú buď z Tumblru alebo Deviantartu, zo žiadnych iných zdrojov.
Dúfam, že sa vám tu páči :)