Navštívte Facebookovú skupinu, kde sa môžete občas dozvedieť nejakú tú aktualizáciu alebo ma kontaktovať.
Blog posledný krát vydýchol 26.10.2014 a odišiel za dúhový most. Ako spomienku na neho a moje staré ja to tu zostane určitý čas ako archiv.

Ak by tu niekto náhodou zablúdil, nech sa vám tu páči :)

Zoe Christy

Snowdrop 02

13. března 2014 v 10:00 | Zoe Christy |  Snowdrop
Kapitola druhá...
↓↓↓


Minule som vám zabudla predstaviť svôj kompletný oficiálny tím: :D
Beta: Emma
Konzultantka: Rory
Ochutnávačka: Taimi ^_^

a teraz už k poviedke :-)

Pre Juliena boli prvé školské dni otrava. Skoro na každej hodine sa musel predstavovať, čo bytostne neznášal. Navyše si musel sadnúť k neskutočne ukecanému dievčaťu, pretože v triede nebolo žiadne iné voľné miesto. Zaujímali ju hlavne jeho záľuby, akú hudbu počúva a aké knihy číta. Mala ryšavé vlasy, prenikavo modré očí, takmer bielu pleť a volala sa Lolita. Meno sa k nej skvele hodilo, ale aj tak trvala na tom, aby ju volal Lola. Študovala veterinu, on ekonómiu.
Vďaka nedostatku prihlásených študentov dalo riaditeľstvo tieto dva odbory do jednej triedy. Zvyšok jeho spolužiakov bol tiež celkom v pohode. Cez prestávku obkolesili ich stôl a vyzvedali, aký mal život v Maine. Nikde nevidel toho zvláštneho chlapca od susedov... nie že by ho hľadal. Stretol ho však na šiestej hodine - telesnej výchove, ktorú mali spoločnú s chlapcami z druhej triedy. Prezliekal sa na záchode a veci si do šatne odniesol, až keď boli všetci preč. Tu už nevyzeral tak ako doma na záhrade.
"Pán Ellis, dajte nástup," rozkázal silným hlasom pomerne mladý učiteľ a čarbal si niečo do papierov.
Celá trieda sa zoradila do dlhého radu, no chlapec na začiatku stál úplne mĺkvo. Po dvoch minútach úplného ticha sa učiteľ zasekol. Odtrhol oči od papiera a skontroloval situáciu. Na čele sa mu vytvorila hlboká vráska, netypická pre tak mladého človeka. Nazlostene pri tom prižmúril oči.
"Nevyjadril som sa jasne, Ellis?" Juliena a niekoľkých chlapcov až striaslo pri hromovom zvuku jeho hlasu, no Dominic sa ani nepohol. Všímavý pozorovateľ by si mohol všimnúť, že obe ruky mal zaťaté v päsť. Taký tam však nebol. Učiteľ hodil dosku s papiermi na lavičku a predstúpil priamo pred neho.
"Robíte si zo mňa srandu? Som tu len pre vašu zábavu?" Keď sa mu znova nedostalo reakcie priam zasyčal: "Ak okamžite nesplníte môj príkaz, preženiem vás tak, že si týždeň nesadnete."
Hrobové ticho sa v tom okamihu dalo krájať. "Fajn ako myslíte. Ostatní, berte si lopty a trénovať trojskok na kôš. Koho uvidím, že sa fláka, pridá sa k nám!"
V momente sa všetci rozbehli do skladu pomôcok po lopty a usilovne sa snažili počítať kroky a strafovať kôš. Julienovi sa celkom darilo. Čas strávený čakaním trávil nenápadným sledovaním Dominica. Nech mu učiteľ nakázal čokoľvek, bez výhrad to splnil. Či už to bol beh, skoky alebo iné cviky. Jediné, čo mu robilo problémy, bolo vyťahovať sa na hrazdu. To sa mu podarilo tak dva krát, než sa vyčerpaním zvalil na zem.
Našťastie zazvonilo. Lopty popadali na zem, nikto sa nestaral, kto ich uprace. Julien sa ani nestihol poriadne spamätať a telocvičňa bola prázdna, než zvonček docengal. Chcel sa takisto nenápadne vytratiť. Netúžil po tom, aby tridsať lôpt, teraz už rozkotúľaných po celej obrej miestnosti, zostalo na ňom.
Tesne pred dverami ho zastavil hlas, aj keď sa neprihováral jemu: "Ellis, kam ste sa vybrali? Ešte to tu upracete a až potom môžete ísť."
Dominic si len vzdychol, chopil sa jednej sieťky a podujal sa zbierať jednu loptu za druhou. Julien nechcel byť zlý a hodiť všetko naňho... to mu neprišlo fér. Otočil sa, aby mu pomohol, i keď si v duchu nadával, prečo to podstupuje. Ďalšia vec, ktorú majú s mamou spoločnú. Snažia sa každému bez rozdielu pomáhať. Jennifer si často robila srandu, že ak by vrahovi spadla pištoľ, tak by mu ju s úsmevom podali.
Zdvihol z podlahy druhú sieťku. "Hej vy! Aké je vaše meno?"
Až po chvíli mu došlo, že to bolo mierené k nemu. "Julien Moore pane."
"Tak, pán Moore, Nakázal som snáď vám, aby ste mu pomohli?" Robustný učiteľ so stále naštvaným výrazom prekonával vzdialenosť, ktorá ich delila, nevídanou rýchlosťou.
"Nie, ale..." Jeho ruky zostali prázdne, ako mu učiteľ sieť bez milosti vytrhol.
"Nech vás tu už nevidím, pán Moore."
Julien hodil ospravedlňujúci pohľad na Dominica, ktorý ho po očku sledoval, a potom vypadol. Šatne boli prázdne, tak sa rýchlosťou blesku prezliekol a vybral sa domov. Chvalabohu toto bola jeho posledná hodina.
Pre svoju dobrotu zmeškal školský autobus, a tak sa musel vybrať pešo. Nakopával si maličký sivý kamienok a znudene sledoval, ako sa pred ním kotúľa.
"Julien, ahoj!" spoza rohu sa zjavila Grace.
"Ahoj, čo ty tu?"
"Mám niečo s Dominicom. Nevidel si ho?"
"Je v telocvični... upratuje."
"Spravil niečo?"
"Odmietol dať nástup."
"Čože? Vysvetlíš mi, prosím, všetko, čo sa stalo?"
"No... učiteľ mu povedal, aby dal nástup a aj keď sa zaradil, tak celý čas mlčal. Potom na neho učiteľ navrieskal, celú hodinu mu venoval špeciálnu pozornosť a teraz sa tam naháňa za loptami."
Ešte ani poriadne nedopovedal a Grace už od neho utiekla. Klopkala vysokými opätkami po hroznej školskej dlažbe. Julien sa rozhodol, že musí vedieť dôvod, prečo tak vyletela.
Letela obrovskou rýchlosťou a i keď jej vratké opätky neposkytovali pocit stability, ani raz sa jej noha nezakolísala. Rýchlo sa vydala smerom, kde vedela, že je telocvičňa, a ani sa neodzdravila riaditeľke, ktorá okolo nej prechádzala. Keď vtrhla do telocvične, Dominic práve spratúval poslednú loptu a úžasný pán učiteľ sa hral na mobile.
"Dominic, choď sa obliecť." Vzala mu z rúk sieť, ktorú práve ťahal: "Už aj, za chvíľu musíme byť v meste."
Len čo sa za ním zavreli dvere, rozkričala sa na prekvapeného profesora:
"Ako si to predstavujete? To som sem všetky tie papiere niesla len tak pre srandu králikov?"
"Aké papiere?" Ako keby si až vtedy uvedomil, že sú sami dvaja. "a ako ste si mohli dovoliť prepustiť môjho študenta? Mal tu trest."
"Keby ste neboli taký stupídny, vedeli by ste, že si ho nezaslúži!"
V tej chvíli vtrhla dnu riaditeľka: "slečna Ellisová, čo sa stalo?"
"To sa pýtate vy mňa, pani Milesová? Vysvetlila a doručila som vám všetky lekárske správy a hneď prvý deň sa dozviem, že môjho brata šikanuje primitív, ktorý ledva vyšiel zo školy?"
"Pardon, ale ja vôbec nepoberám vo co go." Ľahostajnosť v jeho vlase spôsobila, že sa Grace naštvala a túžila mu jednu vraziť. Bohužiaľ jej to prekazila riaditeľka.
"No vidíte? Odkiaľ ste vyhrabali niekoho, kto sa takto vyjadruje?"
"Eric... preberali sme to ráno na porade," vyčerpane si vydýchla riaditeľka a zachytila Grace silnejšie. Videla na nej, že by najradšej mladíka rozpárala zaživa. "Ten špeciálny prípad."
"Jaj, aha... na niečo také si spomínam. Individuálny prístup."
"Presne tak, vy idiot! Ešte raz sa dopočujem, že sa dnešok zopakoval a nedarujem vám to!"
Grace sa vyšmykla riaditeľke z rúk a snažila sa upokojiť. Zhlboka sa nadýchla a dlaňami si uhladila sukňu. "Rada som vás zase videla, pani riaditeľka. Bola by som rada, ak by ste sa do budúcna mohli vyhnúť takýmto zmätkom."
"Nebojte sa, slečna Milesová. Dovidenia."
"Dovidenia, slniečko!" zakričal za ňou Eric.
Mierne ju trhlo od nervov, no donútila sa precediť pomedzi zuby: "Donevidenia, vy idiot!" načo trepla dverami, no ani tie nezabránili, aby nezačula smiech. Dominic ju čakal pár metrov ďalej už vo svojich normálnych veciach a s batohom na chrbte. Zladil svoj krok s tým jej a vybrali sa chytiť autobus.
Spoza rohu vyšiel Julien a díval sa, kým mu nezmizli z dohľadu. Všetko počul, ale nechápal. Dominic vôbec nevyzeral, že je nejako chorý. I keď to nechcel riešiť, vo vnútri sa mu rozhorela malá iskierka zvedavosti a každou sekundou sa zväčšovala. Rozhodol sa. Zistí, čo sa deje. Ako prvé sa opýta Loli.
>>> <<<
Trvalo dvadsať minút, kým sa Grace s Dominicom doviezli autobusom pred súkromnú ordináciu doktora Martina. Kým bol Dominic vnútri, Grace sedela v čakárni a čítala si časopis, ktorý zhrabla zo stolíka. Len tak si ním listovala, kým nenarazila na článok s názvom: "Moderná žena. Ako skĺbiť prácu s rodinou, aby ste sa nezbláznili." Už bola takmer na konci, keď k nej prišiel jej mladší bráško, časopis jej vytrhol a ukázal k pootvoreným dverám.
Nestihla sa ani čudovať, prečo bežne hodinové sedenie trvá štyridsaťpäť minút a už sedela na mäkkej koženej sedačke a čakala, čo bude.
"Slečna Ellisová," začal doktor, "nemôžem viac liečiť vášho brata."
"A-ale prečo? Pokiaľ je to kvôli ten poslednej meškajúcej platbe, už sa to nestane. Mali sme zmätky v prá-"
Pokynom ruky ju umlčal a snažil sa ju upokojiť: "Ubezpečujem vás, že to nie je ten problém. Ale ja som lekár pre dospelých a vidím, že Dominic sa mi nedokáže otvoriť a necíti sa tu príjemne. Za takýchto podmienok mu neviem pomôcť."
"Čo mám teraz robiť?" spýtala si Grace, ramená jej jemne opadli. "Snažila som sa mu zabezpečiť najlepšie, čo som mohla."
"Viete, poznám jednu šikovnú psychologičku. Pred časom bola mojou študentkou, a tak viem, že má s mladými ľuďmi skvelé úspechy. Minulý rok promovala a tento prijala miesto na Dominicovej škole, tak som ju už kontaktoval. Čaká ho v stredu."
"Oh... ja neviem, čo povedať. Ďakujem! Veľmi, veľmi vám ďakujem!"
"Bolo mi potešením. Prajem vám veľa šťastia."
Podali si ruky a potom sa rozlúčili. Grace si oddýchla. Ak bude mať Dominic psychologičku v škole, nebude ho tam musieť vodiť a bude môcť zostať dlhšie v práci. I keď aj tak sa jej zdalo, akoby tam už aj prespávala. Peniaze potrebovali.
Dominic sedel pri akváriu v malom detskom kresielku, do ktorého sa ledva zmestil a ťukal na každú rybičku, ktorá mala tú odvahu a priblížila sa k sklu. Bol to celkom roztomilý pohľad. Nechcelo sa jej kaziť tú chvíľu, no pomaličky sa v nej začal ozývať hlad. Nejedla od raňajok a aj to mala len polovicu chleba, lebo nestíhala.
"Tak poď, môžeme ísť. Zájdeme si niečo zjesť."
Dominic sa k nej otočil a div sa svete... na jeho tvári badala skoro úsmev. Možno by mu mohla kúpiť rybku, ak ho tieto tak bavili. Zajace predsa ryby nejedia, takže žiaden problém.
Najbližšie jedlo bol McDonald, a tak sa stavili tam. Konečne mali pred sebou hamburgery a Grace sa povzbudzovala, aby povedala Dominicovi, že mení doktora. Nemal rád túto tému, dokonca ani keď bol malý. Ostatné deti predstierali chorobu a teplomery dávali do čaju, aby nemuseli ísť do školy. On, no... matka ho musela na vyšetrenie doviesť za ruku.
Krátko sa uchechtla, než si uvedomila, že má iné povinnosti než prehrabovať sa v spomienkach. Dominic už dojedol, popritom ako na ňu čakal, videla, že má na mobile spustené sudoku. Určite už nejaký miliónty level, bol v tom dobrý.
Utrela si pery obrúskom a spustila: "Domi, už sem nebudeme musieť chodiť."
Mobil zaujal miesto na stole, Grace nervózne pokračovala. "Doctor Martin nás pridelil psychologičke, ktorá je od tohto roku na tvojej škole." Aj keď tu išlo len o Dominica, v poslednej dobe pochytila zvyk, ktoré majú matky pri svojich deťoch, hovoriť o nich ako o "nás", pretože, všetko prežívajú s nimi.
Uľavilo sa jej, keď len prikývol a vrátil sa k hre. Dojedla, odniesla tácky a v myšlienkach sa už videla doma, ako oddychuje pri telke alebo časopise.
"Chceš ešte niekde ísť?" spýtala sa Dominica pre istotu.
Nepotrebovala, aby sa vyjadril, jeho oči hovorili samé za seba - nemocnica. Predstava ideálneho večera sa jej roztrieštila.

"Dobre," povzdychla si, "ale nie dlho."




Za komentáre budem rada ^_^

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Ako sa vám páči poviedka Snowdrop?

Pekne napísané :)
Nič moc, nepáči sa mi... :(

Komentáře

1 Catie XXXXXXX Catie XXXXXXX | Web | 13. března 2014 v 11:23 | Reagovat

nádhera!

2 Taimi Lumi Taimi Lumi | E-mail | Web | 13. března 2014 v 13:59 | Reagovat

Sudoku! :3 To hraju na mobilu pokadžé než jdu spát :-D  
Ta nemocnice se mi moc nezdá... že by tam byl nějaký Dominicův příbuzný? Nebo dokonce jeho mamka? Těším se na pokračování, toto bude ještě zajímavé!^^

3 Valence poison Valence poison | Web | 13. března 2014 v 17:31 | Reagovat

tomu debilovi by som dala päsťou! -_- :D Cute cute :3 Myslím že Dominik má možno nejakú traumu z niečoho? Alebo niečo také... ? No nebudem hádať radšej a počkám si kým nám to vysvetlíš :D Ale je to vážne pekné :) Fakt sa mi to páči :)Inak tiež ma zaujíma prečo chce ísť do tej nemocnice...? Teším ďalej :)

4 Zuzana Zuzana | E-mail | 13. března 2014 v 20:36 | Reagovat

Dominika mi bolo strašne ľúto, ale on nevyzerá, že by mu ten debilný učiteľ ublížil, skôr ho naštval. Som zvedavá čo chúďatku je. Možno nejaký druh autizmu? Strašne ma potešilo, keď mu Julien pomohol zbierať tie lopty. Zaujímalo by ma, či si to Dominik všimol. Ďakujem za kapitolu a teším sa na ďalšiu:)

5 Rory :D Rory :D | Web | 15. března 2014 v 21:30 | Reagovat

Tak toto bolo super hltala som každé slovo a nedočkavo čakám na pokračovanie :D a ten učiteľ bo riadny dement mala som chť ho nakopať....inak ja som konzultantka hej :D to sa mi páči :D

6 Me and N. Me and N. | 16. března 2014 v 19:06 | Reagovat

Julien by si zaslúžil muffin :3 Ale chudáčik Dominic :/
a učiteľ zas aby ho vykastrovali -.-
Neviem sa dočkať pokračovania ^^
dúfam, že ďalšiu časť pridáš čoskoro :)(ak by sa ti to podarilo medzi utorkom a stredou budem ťa zbožňovať nadosmrti :D )
btw Doctor Martin je odkaz na Watsona? (alebo si zas všetko moc prepojujem? :D )

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Charaktery aj dejové línie použité v poviedkach patria pod autorské práva svojich majiteľov. Avšak poviedky sú mojim duševným vlastníctvom, čiže bez môjho súhlasu prosím, nekopírovať. Z poviedok mi neplynie žiadny zisk, všetky sú písané pre zábavu.
Obrázky na tomto blogu sú buď z Tumblru alebo Deviantartu, zo žiadnych iných zdrojov.
Dúfam, že sa vám tu páči :)