Navštívte Facebookovú skupinu, kde sa môžete občas dozvedieť nejakú tú aktualizáciu alebo ma kontaktovať.
Blog posledný krát vydýchol 26.10.2014 a odišiel za dúhový most. Ako spomienku na neho a moje staré ja to tu zostane určitý čas ako archiv.

Ak by tu niekto náhodou zablúdil, nech sa vám tu páči :)

Zoe Christy

Snowdrop 03

8. června 2014 v 22:43 | Zoe Christy |  Snowdrop
Po sto rokoch ale predsa ste sa dočkali :-)
Za tento diel môžete ďakovať: jednej úžasnej osobe menom Amy :-)
Šli sme spolu do parku písať, namiesto čoho sme celý deň prekecali o spoileroch, shipoch, poviedkach a všetkom možnom. Z toho musíme urobiť pravidlo! ^_^
Emme, že to tak bleskovo opravila :-)
Taimi, že mi pomáha hľadať fotky kedykoľvek ju požiadam :-)
A of course mne :D (narcis som :P )

Venované Kayle lebo mi tu ďaleko veľmi chýba :-)
Nezájdeme do kaviarne na latte a dortík? ( Btw som zvedavá či si niečo všimneš!!!)

↓↓↓




Julien nebol hlúpy, všímal si všetko, čo sa okolo neho dialo. Alebo skôr čo sa dialo okolo Dominica. Na dejepise na neho padla voľba na odpoveď, no a namiesto toho ho učiteľ posadil do prvej lavice a podal mu papier. Pri čítaní nahlas ho preskakovali a nikto sa s ním nebavil. Ak sa o to niekto pokúsil, ušiel s kamenným výrazom na tvári. Takých ľudí nebolo veľa, dvaja chlapci a... ona.
Prvýkrát ju videl po pár dňoch vo svojej triede. Nevedno prečo, začala neskôr ako ostatní. Sedela v prednej lavici pri dverách a stále, aj keď nič nerobili, si niečo zapisovala alebo kreslila. Dlhé kučeravé vlasy farby slnka jej skrývali tvár, ale aj keď ju nemohol vidieť, bolo poznať, že sa pekelne sústredí. Lola doňho štuchla a upriamila tak jeho pozornosť na seba.
Na lavici už bol pripravený papier s nakreslenou mriežkou. Zhrabol svoje pero a urobil prvý krížik. Kto by povedal, že bude Lola taký šialenec do piškvoriek. Cez hodiny ho nútila hrať na papieri a počas prestávky na chodbe, kde ho mali v takom prevedení ako sú lode. Dokonca ich ako prvých, samozrejme, zapísala aj na školský turnaj.
Z premýšľania ho vytrhol výkrik radosti a padnutie stoličky. To Lola spojila päť koliesok v rade a šla sa zblázniť od radosti. Avšak zrejme zabudla, že nie sú sami. Sledovalo ich sedemnásť prekvapených, zdesených alebo pobavených pohľadov a jeden rozzúrený. Julien sa snažil tváriť, že tam nie je, a rýchlo schoval papier, kým ho stihol učiteľ zazrieť. Lola sa zbytok hodiny potila pri matematickom príklade, ktorý aj tak nerozlúštila a dostala päťku.
"Porazila so ťa!" zvýskla a zbalila si veci. "Zase!"
"Nechal som ťa vyhrať," bránil sa Julien.
"Ale kuš! Vždy, keď premýšľaš nad somarinami, tak prehráš," vysmievala sa mu, akoby jej to vôbec nevadilo .
"To nie je pravda. Nie sú to somariny."
"Blablabla, tak to určite."
"Kriste, čo som komu urobil, že som ťa musel dostať za spolusediacu."
"Ale sklapni, viem, že ma miluješ."
"Tak to určite..." zamrmlal sám pre seba. Ale bola to pravda, aj za takú krátku dobu mu pripadalo, že si našiel najlepšiu kamarátku. Ako otravná malá sestra, ktorá vám len lezie na nervy, ale nedokážete ju nenávidieť.
Konečne bol čas na obed.
..........

"Čo si myslíš, že mu je?" nehlučne sa opýtal Julien Loly a pri tom lyžičkou ukázal na druhú stranu jedálne. Nemusel sa krotiť. Bol tu taký hurhaj, že aj keby kričal, tak by ho Dominic ani nikto iný nemal šancu počuť.
Lola sa k nemu naklonila bližšie a rovnako tajomne pošepla: "Hovorí sa, že ho posadol diabol. Tera si myslí, že je to upír, ktorý nás skôr či neskôr všetkých pozabíja."
"To ako vážne?"
"Hej," povedala Lola už normálnym hlasom a vrátila sa k jedlu, "ale podľa mňa sa moc často díva na Twilight."
Julien sledoval, ako k Dominicovi prišla malá útla blondínka z jeho triedy a niečo sa mu snažila povedať. Len čo otvorila ústa, chlapec sa zdvihol, odniesol poloprázdnu tácku k okienku a zmizol.
"Muselo sa mu stať niečo veľmi zlé, ak odmieta aj ju."
"Prečo myslíš?"
"Okrem tej okuliarničky, s ktorou sedí, a jej dvoch bratov sa Vallery bavila akurát s ním. Vyzerali celkom dôverne." Julien prikývol.
Nemohol z toho dievčaťa odtrhnúť pohľad. Sedela k nemu chrbtom, no napriek tomu vedel, že plače. Niekoľkokrát si pretrela oči. Zakaždým sa nenápadne obzrela, či si to niekto nevšimol, ale vyzeralo to, že všetci sú k jej slzám ľahostajní. Kto bola, že nikomu nestála ani za pohľad?
Doma na Juliena čakala Massie s vyvalenými šteňacími očkami. Doplnil jej zásoby jablkového džúsu, popcornu a oriešok v čokoláde a zvalil sa k nej k rozpozeranému filmu. V podvečer trepli dvere a do obývačky sa vpotácala Jennifer.
"Ťažký deň, mami?"
"Ani si nevieš predstaviť. Pani Povelová mi doniesla na očkovanie obrovskú dogu." Jenny zhodila kabát a sadla si medzi nich "Bola blbšia ako to prasiatko, čo si mal ako malý."
"Hej, Porky nebola blbá!"
"Liezla ti medzi plyšákov."
"Lebo sa jej tam páčilo."
"Raz som ju skoro vyprala," zasmiala sa Massie a začala Jennifer masírovať krk.
"Čože? Ako to, že o tom neviem?"
"Bol si v škôlke."
"Najväčšia sranda bola, že som mala ešte väčšie brucho ako teraz a nemohla som sa poriadne zohnúť do práčky, aby som ju odtiaľ vytiahla."
"Nesúhlasím," namietla Jennifer, "podľa mňa bolo najzábavnejšie, keď si mi volala do práce celá uplakaná a ja som sa bleskovo hnala cez pol mesta domov, lebo som si myslela, že sa niečo stalo s bábätkom. Namiesto toho som ju našla stáť nad poloplnou práčkou, ako hádže dnu piškótky. Bola prestrašenejšia ako to prasiatko."
Jenny divoko gestikulovala a naplno sa smiala, aj keď túto vtipnú spomienku doprevádzala aj smutná. Massie sa urazila, ale dlho jej to nevydržalo.
"Hej, ja som ešte tu!" upozornil na seba Julien, keď si všimol, že ich bozk prestáva byť nevinný.
"Ak sa ti to nepáči, choď do svojej izby," zamumlala jeho smerom Jenny a pokračovala v bozkávaní jeho matky, ktorej už do líc začala stúpať červeň.
Radšej sa zdvihol a navliekol sa do bundy. "Človek si ani vo vlastnom dome nemôže pokojne pozrieť telku," hrane si zanadával a chystal sa odísť, možno zájde za Lolou alebo sa len tak pofláka. Pohľadom ešte váhavo zablúdil k gauču, ale všetko napätie sa kamsi vytratilo. Jenny ležala vedľa Massie, hladila jej vypuklé bruško a ona na oplátku jej vlasy.
Úsmevom sa s nimi rozlúčil a nechal ich samé.
..........
Prvé stretnutie u Rebeky nebolo ako doterajšie sedenia u psychológa. Nekonalo sa žiadne: "Ako sa vyrovnávaš so zradou otca?" , "Prečo mi nič nepovieš?" ani nič podobné. Dominic dorazil do jej kancelárie s plánovaným desaťminútovým meškaním. Čím kratšie tam bude, tým lepšie. Grace mu o nej nič nerozprávala, a tak ho hneď na prvý pohľad prekvapila. Namiesto upätej stareny s vypnutými vlasmi tam našiel mladú ženu s neposlušnými kratšími, ktorá sedela na zemi pred telkou a zúrivo stláčala tlačítka joysticku. Zaklapnutie dverí ju na stotinu sekundy odtrhlo od hry.
"Ty si Dominic? Sadni si sem ku mne, už len päť minút."
Nehlučne sa presunul k nej. Pohodlne sa oprel o predok gauča, zanechávajúc medzi nimi polmetrovú medzeru, a sledoval jej počínanie v hre. Bola jeho obľúbená... kedysi.
Päť minút sa pretiahlo na tridsať. Nedarilo sa jej tak ako jemu, nedokázala sa dostať ani len cez modrého draka. Neprestajne si hrýzla peru a mračila sa, keď ja jej to ani po desiaty krát nepodarilo. Sem tam si nervózne prehrabla vlasy, čo im dodalo ešte rozcuchanejší dojem.
"Ja to kašlem!" odula sa a potom naňho po očku pozrela: "Ty by si mi to nevedel prejsť?"
Tak teda od nej prevzal joystick a vykonal niekoľkokrát osvedčené pohyby.
Draka oslepil kúzlom, kôl, ktorý mal na chrbte, mu zabodol do chvosta, aby ho nezhodil. Za drakovho bolestivého rykotu mu po ňom vybehol až na chrbát. Pridal trochu speedu, urobil veľký skok a ťažký meč mu vrazil celou silou do hlavy. Zbraň mu prerazila lebku, drak zavyl a zvalil sa do prachu. Hrdinu odhodilo, no nič sa mu nestalo. Drak sa rozplynul na skúsenosti, ktoré kúzlom privolal. Vytiahol meč zapichnutý do zeme a hrdo odkráčal do temnej jaskyne, ktorá skrývala ďalšie dobrodružstva.
A to mu trvalo sotva päť minút. I keď prvý krát asi dve hodiny, ale to nikomu na nos vešať nebude. Užíval si Rebekin obdivný pohľad a pomohol jej ešte s niekoľkými vecami, kým sa "sedenie" skončilo. Zdalo sa, že veci zámerne kazí, ale prečo by to robila? Možno, že bola fakt len taká nešikovná. Bolo mu to jedno, po dlhej dobe sa aspoň trochu bavil.
Avšak odišiel prirýchlo. Možno keby sa bol zastavil, skrz dvere by začul, ako sa Rebeka smeje a do telefónu niekomu oznamuje, že ide všetko podľa plánu.
Doma ho privítala od ucha k uchu vysmiata Grace. "Ako si sa mal?"
Prikývol a sadol si k pripravenému tanieru s cestovinami a krémovou omáčkou. Jeho obľúbené. Muselo sa stať niečo obzvlášť dobré. Pálila ho zvedavosť, ale potlačil ju. Ak mu to bude chcieť povedať, urobí to aj bez toho, aby sa jej pýtal.
"Neveril by si, čo Natally zase vyviedla! Predstav si, že k nám prišli takí solídnejší zákazníci a začali si objednávať jednu drahú whisky za druhou. Jeden sa jej tak páčil, že omylom," naznačila úvodzovky, "ťukla do pohára a on sa prevrhol rovno jemu do rozkroku. Potom sa šikovne zobrala mu to očistiť. Keby si videl, ako sa na ňu culil!"
Dominic počúval, ale veľmi nevnímal. Zvykol si chvíľu počúvať jej šum a potom sa v svojej izbe oddal nemilosrdnému tichu.
"Odišla s ním domov! Nemohla som uveriť vlastným očiam!" zakončila historku dramatickým pohodením rúk, ako keby sa nebies pýtala, čo je to za nespravodlivosť.
"A potom tam prišiel ten tvoj blbý učiteľ telocviku s nejakou pipkou, no prisahám, že som jeho oči na chrbte cítila celý večer. Chvalabohu sa nepriblížil, lebo by som ho asi zabila." Dominic sa zakuckal, až na chodbu vtedy počul, ako mu vynadala. "Mám husinu, len na neho pomyslím. Najradšej by som ho nakopala!" Pobúchala ho po chrbte, možno trochu prisilno, ale uľavilo sa mu.
Keď mu už nehrozilo zadusenie, vstala a vybrala sa do obývačky. "Idem pozerať film, môžeš sa pridať, ak chceš."
Mal dve možnosti, buď mohol ísť hore a sledovať, ako Zobáčik chrúme asi milióntu mrkvičku svojho života, alebo film. Rozhodol sa pre to druhé.
Možno bolo načase, aby s Grace strávil viac času ako dvadsať minút pri večeri a desať pri raňajkách. Veď preňho predsa toľko urobila.
Grace roztiahla gauč, aby si mohla ľahnúť, zapla film a zvalila sa do vankúšov. Dnešný deň ju potešil aj napriek tomu, že bola dvanásť hodín v práci a chrbát si skoro necítila. Dôvodom bol Rebekin telefonát. Ak pôjde všetko dobre, bude Domi do pol roka v poriadku. Nič si nemohla priať viac, než aby bol jej sladký malý braček zase sám sebou.
Uprostred úvodných titulkov sa zjavil a prisadol si. Nemala na neho tlačiť, ale predsa len ju napadlo, že by to mohla využiť.
Vyletela z obývačky a mrknutím oka bola aj späť, mierne zadýchaná a v ruke držala kefu. "Nechceš ma učesať?"
Povzdychol si, až to skoro ľutovala, no potom sa posadil tak, aby mu mohla dať hlavu do lona. Usmiala sa a presne to vykonala.

Vnímala jemné ťahy kefy aj jeho prstov cez vlasy viac ako film. Jej kučeravá bujná hriva konečne dostávala starostlivosť, na ktorú Grace nemala čas. Hlavná hrdinka, ktorá v nej vždy vzbudzovala sympatie, jej bola teraz ukradnutá. Nečudo, že do niekoľkých minút zaspala únavou, ale aj pocitom komfortu a pokoja. Dominic ju česal ešte hodnú chvíľu, potom ju prikryl a dopozeral film. Nechcelo sa mu odchádzať a tak tú noc zostal spať na gauči aj on.


*pokračovanie radšej nesľubujem na pevný termín :-) ale budem sa snažiť zlatíčka :-)
Komentár samozrejme poteší :-)

To be continued
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Ako sa vám páči poviedka Snowdrop?

Pekne napísané :)
Nič moc, nepáči sa mi... :(

Komentáře

1 Zuzana Zuzana | E-mail | 8. června 2014 v 23:03 | Reagovat

Veľmi pekne ďakujem za kapitolu. Potešila som sa že tu pribudlo pokračovanie. A netrpezlivo budem čakať na ďalšiu.
Psychologička s ktorou sa dajú hrať pc hry:) úžasný nápad:) taká sa asi len tak nenájde.

2 Amy Amy | 9. června 2014 v 13:17 | Reagovat

A já pořád nic nenapsala. :D                   Hezky se nám to posouvá dál. Jsem zvědavá na pokračování. :)

3 Me and N. Me and N. | Web | 9. června 2014 v 23:04 | Reagovat

Super načasovanie :) veľmi mi to zdvihlo náladu :3 Ale bolo krátke :/
Som neskutočne zvedavá na tú plačúcu slečnu... :)

4 Kayla Kayla | Web | 11. června 2014 v 0:14 | Reagovat

Dakujem velmi pekne za venovanie :) aj ty mi tu strasne chybas nemam s kym chodit na kafe :( ale premyslam ze ta pridem cez prazniny pozriet ;) poviedka bola dokonala ako vzdy :D dufam, ze dalsia cast sa tu objavi coskoro :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Charaktery aj dejové línie použité v poviedkach patria pod autorské práva svojich majiteľov. Avšak poviedky sú mojim duševným vlastníctvom, čiže bez môjho súhlasu prosím, nekopírovať. Z poviedok mi neplynie žiadny zisk, všetky sú písané pre zábavu.
Obrázky na tomto blogu sú buď z Tumblru alebo Deviantartu, zo žiadnych iných zdrojov.
Dúfam, že sa vám tu páči :)